01. 10. 2003

čo sa nezmestilo inam:

Turecko: Turecko leží medzi Európou, Áziou, a Stredným východom v polovici vzdialenosti medzi rovníkom a severným pólom. Rozloha 810 000 km štvorcových. Malá časť Turecka Thrákia je na Európskom kontinente, väčšia časť (Anatolia) na Ázijskom. Tieto dve časti sú rozdelené prielivmi Dardaneli a Bospor, na ktorom leží Istanbul. Hlavné mesto je Ankara, aj keď Istanbul je 3x väčší. S Tureckom susedia tieto štáty: Grécko, Bulharsko, Gruzínsko, Arménsko, Irán, Irak, Sýria.

 Turecko má bohatú históriu, avšak samotná republika Turecko vznikla v roku 1923.Jej zakladatelom bol Mustafa Kemal (dnes ho všetci volajú Atatürk (otec Turkov)), všade má množstvo pamätníkov a uctievajú ho ako boha. Napríklad 10. novembra o 9:20 (úmrtie Atatürka) sa Celé Turecko na 1 minútu zastaví, všetci dodržujú minútu ticha, aj autá stoja, vlaky, lietadlá asi nie.... Turci vďačia Atatüurkovi naozaj za veľa, pretože počas svojej vlády jednoznačne orientoval Turecko smerom k Európe, zaviedol používanie Latinky namiesto tých ich arabských hakibakov.

Kurzy: Turecko:1$= 1 400 000 TLR, 1€= 1 500 000 TLR, 100Sk= 3 734 000 TLR
Rumunsko : 1$= 35 000 ROL, 1€= 38 597 ROL

Ceny: Ceny za potraviny sú porovnateľné z našimi, miestami trošku drahšie. Doprava je podstatne drahšia, najmä v dolmusoch. Keď už chcete cestovať autobusmi , tak sa oplatí ísť väčšia vzdialenosť. Cestovanie vlakom sme neskúšali, ale malo by byť relatívne lacné.

Elektrina:  V Turecku sú iné elektrické zásuvky ako u nás, ale pokiaľ máte klasickú dvojkolíkovú (plochú) , tak pasuje.Použiť sa nedá  trojkolíková (tá s tým tretím oným..)

Nakupovanie: V Turecku sa pri nakupovaní oplatí zjednávať (nedá sa to samozrejme v supermarkete) , často sa dá dostať na tretinu pôvodnej ceny. Pri dlhšom zjednávaní sa vám dokonca môže stať, že budete pozvaný na čaj. Neoplatí sa nakupovať v € alebo v $, pretože to vás automaticky berú ako pracháča, takže cena býva aj trojnásobkom ceny v Tureckých lýrach

Bukurešť:: na Hlavnej stanici Gara de Nord platí povinnosť si zakúpiť lístok pre vstup na nástupište. A je im jedno, že si práve na stanicu idete kúpiť lístok na vlak.. , my sme ich prečúrali, bo sme našli bočný vchod priamo k pokladniam. (bočný vchod sa nachádza úplne na pravej strane budovy (pri pohľade čelom k budove), a je označený ako vchod pre invalidov, ostatné 2 hlavné vchody a 2 vedľajšie sú platené (asi 4000 lei, čo síce nie je veľa, ale načo platiť??)).

McDonald: Všeobecne síce odmietam globalizáciu a nadnárodné spoločnosti, ale v mekáči mám istotu, že nájdem čisté WC zadarmo a môžem sa tam umyť ,a posedieť v teple a bezpečí,  aj keď občas niekto zafrfle...

Fajčenie: Fajčenie mi vadí dosť, a v Turecku som si teda vytrpel . Každý šofér, okrem jedného, fajčil ako Turek. Počase som si zvykol, ale nie je to príjemná vec. Fajčí sa aj v reštauráciách a vo vlaku a v autobuse a všade..

Čaj: Turecký čaj sa dá považovať za ich národný nápoj, pije sa pri každej príležitosti z asi decových sklenených pohárikov. Je na naše pomery neuveriteľne silný a horký , ale je veľmi osviežujúci. A okrem iného pôsobí ako čierne uhlie, takže hnačky sa báť nemusíte...

Mešity: Nejaké sme navštívili, takže viem, že mešita je komplex náboženských budov, zväčša moslimské náboženstvo. Každá mešita má Modlitebnú sieň, nádvorie, studňu, Minaret (1-x), han (ubytovanie pre cestujúcich), WC. Do modlitebnej siene sa vstupuje zásadne vyzutý, celá dlážka je pokrytá kobercami, a asi sa im to nechce vysávať. Muži by mali mať dlhé nohavice a ženy tiež + šatka na hlave. Z minaretov 5x denne zaznieva spev modlitieb spojený z čítaním koránu. veriaci si pred vstupom do modlitebne umyjú hlavu, ruky a nohy. Pri modlení sú moslimovia obrátený tvárou k Mekke.  Turisti majú prístup v čase hlavných modlitieb zakázaný.

Cesta: Na cestu som si zobral čiernobielu mapu Turecka 1: 800 000, ktorú som si ešte zmenšil na asi 1:1 200 000, k tomu knihu Turecko (vydavateľstvo Ikar, 2003) a to bolo asi tak všetko. Jo, ešte kompas, ten sa fakt zíde, keď sa človek stratí (veľké mesto). Vedel som, že chcem ísť do Pamukkale, do Gorame, a to bolo všetko. Ostatný program sme vytvorili cestou.

Jazyk: V Turecku sme sa väčšinou dohovárali logopedickou rečou (ruka noha) , pretože málo Turkov ovláda nejakú inú reč ako Turečtinu. Vo väčších mestách sa dá v pohode dohovárať po anglicky, sem tam nemecky, rusky.

Slovníček: